Temné časy v Buffale a špionážne satelity v Rochesteri: Ako sa žilo za mlákou?

Autor: Martin Hodás

Súčasťou novinárskej práce sú rozhovory (viď, šéfe). Niekedy nemám pár mesiacov žiadny, inokedy ich urobím za jeden deň niekoľko. Každopádne je vždy fajn, keď je respondent zaujímavý, a to nielen svojou prácou, ale aj niečím osobnejším, na čo sa dá nadviazať a celý rozhovor – zvyčajne na úvod alebo na záver – spríjemniť, uvoľniť.

V ostatnom čase som mal šťastie na dvoch zaujímavých respondentov, pri ktorých som videl obzvlášť zaujímavé osobné „prepojenie“. Vedeli totiž, aké je to žiť v Buffale, respektíve Rochesteri 🙂

Jedným z respondentov bola škótska biologička Fiona Watt, ktorá od 80. rokov skúma kmeňové bunky. Šialene ťažká oblasť, v ktorej patrí medzi najuznávanejších svetových expertov. Ale pre nás je rovnako zaujímavé to, že ako malá žila priamo v Buffale 😉

Druhým je oveľa mladší, šialene energický Američan Carl Pucci. A hoci by ste ho po mene možno tipovali skôr na Taliana, vedzte, že je to rodák z Rochesteru a hrdý člen #BillsMafia

Strašne sa mi páčilo, keď v našich rozhovoroch prišla reč na tieto mestá, nálada hneď vystrelila po strop a s obomi som mal fun pokec. Nižšie vám prinášam prepis našich rozhovorov, v ktorom sa dozviete napríklad to, aké bolo Buffalo v 60. rokoch – ešte pred vznikom Sabres, a kam sa pozrieť, ak o pár rokov náš fanklub v rámci toľko plánovanej návštevy NHL zavíta do susedného Rochesteru 😉

Z malej škótskej školy do veľkej Ameriky

Fiona Watt je veľmi milá britská dáma, s ktorou je radosť sa rozprávať aj o takej náročnej vedeckej téme. Rozprávali sme sa viac než hodinu a bol to jeden z najlepších rozhovorov, aké som robil. Koho zaujímajú kmeňové bunky, môže si ho prečítať TU 😉

Rozhovor som robil ešte v októbri 2021 a takmer do roka a do dňa nastal čas, aby som sa konečne dokopal k tomu, dať na papier aj Fioninu osobnú skúsenosť s mestom dobrých susedov. Paradoxne v časoch, kedy to v spoločnosti nevyzeralo dvakrát ružovo (niežeby sme na tom práve dnes boli lepšie, že).

———-

Mám tu pred sebou jednu poznámku zaznačenú veľkými písmenami – že ste žili v Buffale, NY.

Áno! Ako to viete? (hovorí s nadšeným úžasom v hlase)

Som veľký hokejový fanúšik a môj obľúbený tím je Buffalo Sabres. Preto som sa chcel opýtať, aké to bolo žiť v meste dobrých susedov.

(smiech) Bolo to už veľmi dávno. A pre Ameriku to neboli šťastné časy. Dochádzalo vtedy k rasovým nepokojom a často sa strieľalo. Ale milovala som to.

Bola to veľká výzva. Mala som 10 rokov. Všetko, čo som si myslela, že viem, bolo vystavené skúške. Myslím si, že mi to dalo lásku pre Ameriku. A dalo mi to sebavedomie, ktoré mi dovtedy chýbalo.

Jednou z vecí o Buffale, toho času v 60. rokoch, centrum (downtown) naozaj nebolo bezpečné. Ale architektonicky je Buffalo významné. Skutočne, ide o miesto, kde boli postavené prvé mrakodrapy. A pred pár rokmi som bola veľmi potešená, že som sa tam mohla vrátiť a vidieť, že centrum Buffala je dnes… veľmi bezpečné. (smiech) A mohla som začať oceňovať jeho históriu.

Veľmi blízko sú aj Niagarské vodopády…

Áno! Zvykli sme tam chodiť. Zvykli sme behom dňa ísť do Kanady a užívať si ich.

A myslím si, že aj celá moja rodina si z toho veľa odniesla. Môj otec pracoval na univerzite, ale mal práve sabbatical (dlhodobé voľno z práce, no bez prerušenia pracovného pomeru a s tým, že človek sa zvykne neskôr vrátiť, pozn.)… A pre moju mamu, mňa a moje sestry to bolo proste ako nová planéta. Ale ľudia boli neuveriteľne priateľskí.

Boli to pre nás dobré časy. Takže som rada, že sa o tom môžeme porozprávať… (smiech)

Ako dlho ste tam žili?

Bolo to len na jeden rok.

Taktiež ste tam chodila do školy. Aký bol rozdiel medzi školským systémom, respektíve vzdelávaním ako takým medzi Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi?

Bolo to kompletne iné. V Edinborough to bola čisto dievčenská, súkromná, malá škola. V Buffale to bola štátna škola, myslím, že 6. ročník – s chlapcami. Nemyslím si, že som niekedy predtým hovorila s chlapcom. Bol to nový zážitok. (smiech)

Pamätám si, že učitelia tam boli oveľa… prístupnejší, povedzme. A pamätám si veľmi jasne na jednu hodinu angličtiny, kedy nám učiteľka podal časopis a povedala: „Keď vám dôjde, čo je nezvyčajné na tomto časopise, nehovorte ho, len ho posuňte ďalej.“ Nemôžem si spomenúť, čo to bolo… (smiech) Ale bol to magazín, v ktorom boli všetci čierni. A v Škótsku bolo toho času veľmi veľmi málo čiernych obyvateľov.

A keď sa za tým spätne ohliadnem, bolo to strašne divné… že ja ako zo Škótska… bola som jediný človek v triede, ktorý… „Teda… je to módny časopis? Má to vnútri pekné obrázky…“ Bola som úplne rasovo slepá. (smiech)

A vtedy som zistila, že som dobrá bežkyňa na dlhé trate. Lebo nás stále nechávali behať okolo ihrísk a ja som zistila, že som v tom dobrá.

Bolo to fajn. Mala som tam dobrých priateľov. Bola to zábava.

„Break the curse!“

Carl sa zaoberá analýzou dát zo satelitných snímok Zeme. Má firmu v Estónsku, ale je z Rochesteru. Je to ten typ človeka, ktorý do miestnosti prinesie energiu a s ktorým je proste zábava. A hlavne, je to fanúšik Bills a Josha Allena, čo je snáď zo záveru nášho rozhovoru cítiť 😉
———-

Aby sme rozhovor (o analýze satelitných snímok Zeme) ukončili trocha odľahčenejšie. Ste z Rochesteru…

Áno, som.

…Rochester Americans sú farmou mojich obľúbených Buffalo Sabres.

Ó, bože! To je fantastické, chlape! To myslíš vážne?! Buffalo Sabres?? Bože.

Popravde tu – v Česku a na Slovensku – majú celkom slušný fanklub.

Čože??

Takže by som to chcel v mene kamarátov z fanklubu využiť a spýtať sa, aké je to žiť v Rochesteri? Aké je to mesto? Pretože bežne sa bavíme o samotnom Buffale, ale predsa len aj Rochester je s ním úzko spätý.

Je to 30 minút od Buffala, áno.

Poznáme nejakých ľudí žijúcich v Buffale, ale nie som si istý, či poznáme niekoho z Rochesteru. Takže aké to je?

Práve mi do schránky prišla nová mikina Bills – deň predtým, ako som sem prišiel.

Nikdy som nemal rád americký futbal…

(hlasný povzdych :D)

…ale posledné dva-tri roky, odkedy úraduje Josh Allen…

Josh Allen im nakopáva zadky! Najlepší zápas v histórii!

Len čakáme, kedy konečne zlomí to…

…prekliatie.

Prekliatie.

Videl som to. Bol som v Rochesteri a sledoval ten zápas.

Bolo by fajn, keby to Bills dali ako prví (vyhrali pre Buffalo prvý titul v národnej lige) a otvorili dvere Sabres.

Súhlasím.

Pozri, život v Rochesteri je veľmi európsky. Sú tam ľudia z celého sveta, a to kvôli histórii spoločnosti Kodak.

Kodak Corporation v podstate „importovala“ talentovaných ľudí z celého sveta do Rochestru, aby vyvíjali filmové pásy. Mali sme tam aj sídlo Xeroxu.

Čiže to bol taký inovačný hub.

Jednoznačne. Bolo to pôvodné Silicon Valley Ameriky – ešte pred Silicon Valley.

A prvé americké špionážne satelity boli vyvinuté v Rochesteri.

Jednu z najzaujímavejších vecí, ktorú môžeš v Rochesteri zažiť, je, že pôjdeš do planetária a v lobby planetária je špionážny satelit CORONA, ktorý mal také filmové kapsuly. Takže oni zaznamenali snímky na film – fotografický film – zhodili ho z vesmíru s padákom a zachytili ho a leteli s ním naspäť do Rochesteru.

Bolo to šialené. A analytici sa na to potom v Rochesteri pozerali a získavali informácie… A pozerali sa na Slovensko – sledovali Sovietmi okupované územia. Z Rochesteru.

Ak raz budeš mať možnosť tam ísť, toto bude skvelý zážitok.

Rochesterská spojka

„Musíte ísť! Musíte prísť do Rochesteru a vyhľadať ma!“ reagoval, keď som mu hovoril o plánovanom tripe fanklubu do Buffala.

„Leťte z Viedne do Toronta. Neleťte do Buffala, to neodporúčam. V Toronte dostanete oveľa lacnejšie auto z požičovne, to vám môžem poradiť. Ak potrebujete auto, leťte do Toronta a požičajte si auto tam. Ale potom musíte aj letieť späť cez Toronto, tak to funguje,“ počúvaš, šéfe?

Takže keď sa to raz konečne zrealizuje, viete, na koho sa obrátiť a kde sa ozvať 😉 „To by ste mali! Rátajte so mnou!“

______

Zdroj: Eset Science Award, Linda Kisková Bohušová / Carl Pucci